Algarve, Veľká noc a portugalský život

Autor: Monika Kmeťová | 4.4.2018 o 21:43 | (upravené 4.4.2018 o 21:48) Karma článku: 2,75 | Prečítané:  738x

O cestovaní z Lisabonu na juh Portugalska, nevídanej kráse, sviatkoch, turizme a všetkom medzi tým...

Pár dní pred Veľkou nocou nám začali univerzitné prázdniny. Čo v preklade znamená, že každý sa rozutekal do všetkých možných kútov sveta, niektorí šli domov na Slovensko, veľa ľudí šlo do Maroka a veľa študentov spoza veľkej mláky sa vydalo objavovať Európu. My sme sa vybrali na juh krajiny, vidieť krásy prírody, o ktorých sme sa už tak veľa napočúvali.

 Algarve je najjužnejší región Portugalska. Má rozlohu 5 412 km² a približne 450 000 obyvateľov. Metropolou regiónu je Faro, kde sa nachádza medzinárodné letisko a univerzita. Názov pochádza z arabského slova západ arab. الغرب‎ al-garb a z našich hodín histórie Portugalska si pamätám, že zatiaľ čo štátna ekonomika prekvitala len v Lisabone a Porte, ktoré boli plne industrializované, zvyšok krajiny sa živil poľnohospodárstvom. No boli tu aj miesta, ktoré žiaľ nemali najvhodnejšiu pôdu na to, aby ich živila a zamestnávala. Na týchto miestach žili ľudia prevažne z turizmu. Jednou z takýchto oblastí bola, a asi aj stále je, Algarve.

Vo Fare študuje moja internátna spolubývajúca z domácej univerzity na Slovensku. Plán bol teda jasný, usadiť sa tam, prenajať si auto a postupne prebádať všetky okolité miesta, ktoré za to stoja. Okrem Fara sú v Algarve dve najviac známe turistické oblasti  - Albufeira a Lagos. Ciele sme teda mali dva. Prenajatie auta bolo jednoduchšie, ako by som čakala, prídeš na letisko, vystojíš si rad, vezmeš kľúče, zadáš do Google maps trasu a vyrazíš na cestu. Musím podotknúť, že napriek tomu, že jedným z členov posádky bol aj profesionálny šofér, hlavným šoférom nášho tripu som bola ja. Z portugalských ciest mám pár postrehov, rovnako ako život, aj riadenie auta je tu iný zážitok. Najvýraznejší rozdiel (pre mňa) je tu fakt, že všade nájdete len kruhové objazdy. Je ich veľa a často krát prechádzate plynulo z jedného do druhého. Ak by som to chcela zovšeobecniť, tak poviem, že každých sto metrov vchádzate a vychádzate z kruháča. Úprimne, nie som na to zvyknutá a po čase ma to už trochu unavovalo. Ďalšia zaujímavá vec je, že šoféri tu používajú smerovku, keď do kruhového objazdu vchádzajú, aj keď z neho vychádzajú, aj keď v ňom pokračujú. Nehovoriac o fakte, že vo viacpruhových kruhových objazdoch sú čiary vyznačujúce jednotlivé pruhy pre väčšinu šoférov evidentne iba na okrasu. Občas to môže byť pre mladú Slovenku za volantom riadny chaos. A ešte som vám chcela povedať pomer svetelných križovatiek voči tým s kruhovým objazdom, tak ten je asi taký, že dve zo sto križovatiek majú semafory, zvyšok sú kruháče. Môj otec vraví, že kruhové objazdy by mali byť všade, hlavne v komplikovaných križovatkách, kde si často krát šoféri nevedia dať rady. Myslím, že s tým asi môžem súhlasiť, no tu mi to prišlo už trochu prehnané. Každopádne, auto sme vrátili celé, bez jediného škrabanca (ak nerátam tie, čo tam boli predtým), najazdili sme čosi okolo 500 km a úspešne sa vyhli všetkým diaľniciam či plateným parkoviskám :)

Musím uznať, že príroda v tejto oblasti je naozaj dych berúca. Nádherné útesy, pláže ako z najromantickejšieho filmu o stroskotancoch na opustenom ostrove, more priezračné, azúrovo modré – sama by som neverila, že to dokáže byť také krásne, keby som to nevidela na vlastné oči. Niekedy je hold photoshop fakt zbytočný, príroda to vie zariadiť aj sama. Všade síce kopa turistov, ale to viem pochopiť, veď som koniec koncov jedna z nich. Ak niekedy budete uvažovať nad nízkorozpočtovou dovolenkou s nádherným prostredím, určite odporúčam Algarve. Najmä na medové týždne je to tam podľa mňa ideálne, čistá romantika. Fakt. Teda, aj s partiou priateľov je to super, ale, veď viete.

Už som spomenula, že všade bolo kopec turistov. Asi preto fungovali všetky obchody, reštaurácie a pobočky cestovného ruchu akoby boli obyčajné dni a nie jeden z najväčších kresťanských sviatkov. To ma trochu zarazilo, lebo Portugalsko je jedna z mála krajín, kde je obyvateľstvo silne katolícke. Napriek tomu, ak by som na to cielene nemyslela, ani by som si nevšimla, že je Veľká noc. Teda áno, odhliadnuc od veľkonočných čokoládových vajíčok v obchodoch, tých bolo hojne. Je to trochu smutné, nemyslíte? Ja si to myslím. Pre mňa osobne je Veľká noc naozaj takou veľkou pripomienkou, že tisíce rokov dozadu Láska zvíťazila nad smrťou. A odvtedy víťazí nad všetkým. Láska tu vždy bola, je a nikdy nezanikne. To práve Ona dáva nášmu životu význam, vďaka nej zvládame prejsť aj tými najtemnejšími zákutiami života a s ňou sa naša radosť násobí, keď sme šťastní. Skúsme na to pamätať každý deň, byť vďační za všetko, čo máme a možno sa aj trochu tešiť z toho všetkého zlého, čo sme zvládli prekonať.

Ja som už späť v realite, chcela som spísať svoje dojmy, kým sú ešte čerstvé, no a teraz sa môžem opäť pokojne ponoriť do akademického víru povinností.

No áno...teda..až do budúceho týždňa, to totižto ideme na Madeiru :) možno vám potom opäť niečo napíšem.

Pozdravujem do všetkých kútov sveta!

Mon.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE IVAN MIKLOŠ

Nepobúrila vás Serenina karikatúra? Asi ste normálni

Politická korektnosť je ohrozením slobody.

Dnes Píše Matúš Ritomský

Keď Ivan Mikloš stráca cit pre mieru

Naozaj nás Čaputová a Štefunko ohrozujú rovnako ako Kotleba?

KOŠICE KORZÁR

Rómky zlákali do Británie. Nútili ich k prostitúcii a predávali Pakistancom

Kšefty s nevestami vynášali aj 3000 eur.


Už ste čítali?