Dobrodružná Madeira

Autor: Monika Kmeťová | 22.4.2018 o 19:06 | (upravené 26.4.2018 o 15:34) Karma článku: 5,61 | Prečítané:  2435x

O troch Slovenkách, ktoré sa s ruksakom na chrbte vydali naprieč Madeirou. S odhodlaním vidieť to najskutočnejšie čo ostrov ponúka...

Vo štvrtok sme si zabalili stan, spacáky a pár tričiek a v piatok nad ránom vyrazili na náš dobrodružný výlet. Rozhodli sme sa odstrihnúť na týždeň od internetov a sociálnych sietí, make-upu a celého vonkajšieho sveta. Užiť si slobodu, spať na plážach, spoznať miestnych, vychutnať si prírodu, okúpať sa v oceáne.

Madeira je podľa mňa jedna veľká skala hodená do oceánu. Boh na ňu vysypal trochu hliny aby ľudia, ktorí tam budú žiť mohli pestovať nejaké jedlo a kvety a neprejedli sa iba rýb. Isto si však povedal, že tam môžu žiť iba tí najzdatnejší a tí, ktorí vedia skvele šoférovať – preto ju stvoril ako stúpajúco – klesajúcu plochu, plnú prevysov, roklín a kopcov. Európska únia jej neskôr dala evidentne dosť veľa peňazí, lebo ich cesty občas pripomínajú budúcnosť. Nájdete tam množstvo tunelov(cez skaly) a mostov ponad rokliny, rieky ale aj oceán, samotné letisko je postavené nad úrovňou vody. Ľudí riadiacich autá na Madeire obdivujem, tie stúpania a klesania a nebezpečné serpentíny sú pre mňa osobne príliš silná káva. V svojom rebríčku obdivovania šoférskych zručností mám kamionistov všeobecne a potom ešte Maltézskych šoférov miestnej dopravy, pre to s akou ľahkosťou dokážu prejsť aj tými najužšími uličkami v meste. Po tomto výlete k nim pridávam aj Madeirských autobusárov, pretože šoférovať tie ich častokrát staré autobusy horami-dolami, na okraji útesov, kde ani v polovici zákruty nevidíš do protismeru, nie je sranda. Autobusári si tu trúbia, keď vchádzajú do každej zákruty, aby o sebe dali vedieť. Ľudia častokrát parkujú na strechách svojich domov alebo môžete vidieť auto odparkované v šanci, aby nezaberalo miesto na ceste. Každopádne, slovenskí cestári by sa mohli ísť inšpirovať na Madeiru, možno by potom dokončili všetky tie rozpracované tunely na Slovensku..a možno aj diaľnica by konečne bola dokončená.

Na celom ostrove má podľa mňa monopol jedna firma na škridle, lebo keď sa pozriete zvrchu(čo ozaj nie je problém) na stavby a celkovú panorámu, zistíte, že všetky strechy sú pokryté identickou škridlou čo do farby, to do tvaru. Alebo tu štát dáva dotácie na to, aby ostrov pôsobil jednotne z estetickej roviny, to už neviem :) vyzerá to však veľmi pekne.

V hlavnom meste Funchal majú lanovku, to svedčí o tom stúpaní. My sme sa rozhodli si ho prechodiť po vlastných. Keď sme sa pýtali okoloidúcich na správny smer do botanickej záhrady – ktorá je na vrchu nad mestom – všetci nám povedali, že máme ísť radšej autobusom alebo lanovkou, že peši asi nie. Toto bol jeden z tých momentov, keď potrebuješ dokázať im ale aj sebe, že to zvládneš. A určite to zvládneš, aj keď cestou určite budeš chcieť radšej sedieť v autobuse alebo tej lanovke. Výhľady, ktoré sa ti naskytnú, ti pohladia dušu a potvrdia tvoj dobrý úmysel.

Na ostrove je toho veľa pekného, prevažne tu nájdete pláže s čiernym pieskom. Toho piesku je však menej a okrúhlych kameňov, ktoré ho obklopujú viac. Nájde sa tu aj zopár pláží s bielym pieskom, ten je však len odkiaľsi dovezený. Madeira je skôr ostrov pre turisticky naladených ľudí, je tu veľa krásnej prírody. Národný park, cez ktorý sa môžete prejsť a poobzerať si ich slávne levády. Východnú časť ostrova zas tvorí ostrovčekovitý výbežok. Túra cez neho je síce náročná, ale ponúka nespočetné množstvo krásnych výhľadov ako z najkrajšieho dokumentárneho filmu. V Porto Moniz na severe ostrova sa zas môžete okúpať v prírodnom kúpalisku, ktorého bazény obmývajú vlny z oceánu. Na juhozápade sa zas môžete pokochať výhľadom z druhého najväčšieho útesu na svete s preskleným balkónom.

Autobusy tu síce chodia, no nie príliš často. No ak zdvihneš ruku a skúsiš stopnúť to jedno auto, čo okolo teba v priebehu hodiny prejde, istotne ti zastaví a ochotne ťa odvezie kam chceš. My sme stopovali dvakrát, prvýkrát po prechádzke pomedzi levádami v národnom parku, keď sme sa chceli dostať do Porto Cruz, vtedy nám zastavil starší pán na staršom aute, nerozumel nám nič a veľa ani my jemu ale odviezol nás kam sme chceli. Aj keď sme neskôr zistili, že sám tam nemal vôbec namierené.  Druhýkrát sme stopli na oko solídneho štyridsiatnika, ktorý vyzeral, že sa práve vracia z rybačky. Tiež nerozprával anglicky, tak som s ním komunikovala španielsky, on so mnou portugalsky. Veľa vecí zostalo nepochopených, no vysvetlili sme mu, že chceme ísť do Canicalu(čítal Kanišal) a on prikývol, že máme nastúpiť. Cestou nás ešte svojvoľne povozil po pár miradurách(vyhliadkach), vzal nás do Santany, pozrieť sa na pôvodné domčeky obyvateľov ostrova a ukázal nám odkiaľ ľudia odstreľovali pirátov na oceáne. Nakonic nás vysadil na pláži v Machiku(čítaj Mačiko). Boli sme prekvapené z toho aký ochotný bol tento chlapík, o to viac sme neskôr boli prekvapené, keď sme zistili, že jeho úmysly nie sú až také čisté. Povedal nám, že spať v stane tu nie je povolené a máme ísť spať radšej k nemu. (ha-ha) Ešte, že si stále môžeš vymyslieť, že nie ste iba tri, ale že sú tu s vami aj vaši frajeri, ktorí sa vydali na výlet loďou, zatiaľ čo vy ste boli na treku na najvýchodnejší bod ostrova.

Poučenie teda znie: pokojne stopuj, len buď ostražitý. A keď ti niekto tvrdí, že za stanovanie dostaneš pokutu ak ťa nachytá polícia, tak choď na policajnú stanicu a normálne sa tam na to spýtaj. Pravdepodobne zistíš, že môžeš a že policajti sú milí a keby niečo aj k dispozícií.

Dohromady sme za šesť dní na Madeire nachodili 62 kilometrov, každá v priemere s 10 kilami na chrbte. Povozili sme sa autobusmi po východnej aj západnej časti ostrova, autami krížom po severovýchodnej časti ostrova. Priniesli sme si zopár desiatok centimetrov štvorcových spálenej pokožky. No napriek všetkému aj kopec zážitkov, radosti a pocitu zadosťučinenia, že sme to všetko zvládli.

Určite odporúčam ísť na „dovolenku“ takýmto spôsobom. Je to neporovnateľné s tým, len sa vyvaliť v hoteli a na pláži a týždeň nič nerobiť. Viem si predstaviť, že pre niektorých je to dokonalý raj, ale verte mi, že z cestovania týmto spôsobom budete mať určite väčšiu radosť :)

 

PS: Ak potrebujete náhodou zdvihnúť sebavedomie, odporúčam sa odfarbiť na blond a ísť na Madeiru, toľko komplimentov od náhodných okoloidúcich ako tam, sme nedostali ani v Lisabone. Nie to ešte na Slovensku alebo kdekoľvek inde.

Zdraví Mon.

 

A ešte jeden pro tip na záver: keď niekam cestujete nakreslite si vlastnú mapu. Vyznačte si do nej základné mestá aby ste sa vedeli orientovať a potom si tam zaznačte všetko čo máte na pláne. Je to jednoduchšie a priehľadnejšie a pomôže vám to lepšie zmenežovať váš drahocenný dovolenkový čas :) 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Odborník: Máme dôkazy, že Mayovia zmizli zo dňa na deň

Slovák Milan Kováč hovorí o veľkom objave.

KOŠICE KORZÁR

Zamestnanci rozkrádali U. S. Steel, súd ich musel oslobodiť

Zlodejov nasnímala kamera, no nebola inštalovaná v súlade so zákonom.

PÍŠE GWYNNE DYER

V Saudskej Arábii sa hrá o tróny

Za korunným princom už stojí len kráľ.


Už ste čítali?